Drahí bratia a sestry!

„Našu veľkú, úctyhodnú civilizáciu napadol maličký nepriateľ... Je taký malý, že ho bez mikroskopu ani nevidíme. Tá maličká strapatá guľka dokázala ohromiť veľký, hladko fungujúci stroj... Malé zrazilo na kolena veľké!!!“, takto trefne sa v týchto dňoch zamýšľa kazateľ Daniel Pastirčák a ďalej pokračuje: „Proti tej maličkej sile treba postaviť čosi, čo je ešte menšie...  Zo všetkého najmenšia je láska! Nemá nič svoje. Celá sa oddáva tomu, čo ju utvára. Nemá nič pred ani po, lebo láska bytie prijíma nahá.. To najmenšie, čím láska je, je „ja“, ktoré sa v láske stráca... Láska spočíva vo večnosti, preto je zo všetkého najsilnejšia... Kostoly sú prázdne. Kristus odišiel z ticha chrámov do ruchu nemocníc, medzi činorodosť tých, čo pohnutí solidaritou lásky pomáhajú: lekári v nemocniciach; tí, čo šijú rúška; tí, čo pomáhajú starým ľuďom, či ľuďom bez domova. Všetci konajú v zabudnuti na seba, z toho najmenšieho v sebe – silou lásky.“

Naliehavo potrebujeme zblízka a dôverne spoznať 

Sväte písmo a Zmŕtvychvstalého,

ktorý v spoločenstve veriacich

neprestajne rozdáva slovo a láme chlieb. 

(sv. Otec František - Aperuit illis)

Milí bratia a sestry. 

Začíname sláviť Veľkonočné Trojdnie – utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista, v tomto roku netradičným spôsobom – bez účasti Božieho ľudu. 

Zvony v našich kostoloch, ktoré nás zvyčajne zvolávajú na bohoslužbu, v tomto roku nás pozvú k duchovnému spojeniu vo svojich rodinách. Vyzváňanie zvonov večer na Zelený štvrtok nás pozve nasledovať Ježiša odchádzajúceho na Olivovú horu. Tam začína svoje utrpenie pre našu spásu.

V našich farnostiach je zaužívaný dlhodobý zvyk nechať si po skončení pôstneho obdobia požehnať veľkonočné jedlá. Vzhľadom na platné opatrenia súvisiace so šírením nebezpečnej nákazy, spoločné žehnanie jedál v tomto roku nahradí modlitba požehnania v rodine, ktorú vykoná otec alebo matka: 

Ponúkame Vám inšpirácie a odporúčania ako doma, v rodine alebo aj osamote prežiť čas od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele.