Vývin farského kostola z hradnej kaplnky prechádzal skutočne mnohými etapami prestavby z priestorového dôvodu alebo ako následok neočakávaných udalostí, ktoré ho poznačili. Presbytérium kostola rámcovo pochádza zo 14. storočia a trojlodie s nanovo postavenou vežou z 15. storočia. Otvorenie súčasného veľkého oratória pochádza z konca 19. storočia. Trojlodie je k svätyni napojené cez lomený triumfálny oblúk. Celý klenbový systém trojlodia spočíva na dvoch vnútorných pilieroch. Kostolná veža má sedem podlaží. Na druhom podlaží bol kedysi obytný priestor.
Roku 1675 (súčasne s výstavbou kláštorného kostola) sa začalo so zásadnou prestavbou hradného gotického kostola, ktorou farský kostol dostal v podstate dnešnú podobu.
50 – 60-te roky 18. storočia (1750 – 1760) sa niesli v znamení úprav farského kostola:
Roku 1786 bola k severnej stene kostola pristavená sakristia. O necelých 20 rokov, v roku 1805 bol zrenovovaný a vybielený kostol. Roku 1847 ulial prešovský zvonolejár Pavol Schmitz nový veľký zvon Petra a Pavla.
Udalosti posledných rokov 19. storočia nepriaznivo poznačili farský kostol. Dňa 9. 4. 1876 o 15.00 hod. vznikol v mestečku požiar, ktorý sa rýchlo rozšíril a následky boli katastrofálne. Zostalo len 20 – 30 domov, vyhorel farský kostol aj s vežou. Ostali len zvony. Sotva stropkovskí veriaci po tejto katastrofe dali na budove kostola do poriadku to najnevyhnutnejšie, 13. 6. 1877 o 17.00 hod. udrel blesk do kostolnej veže a veľmi ju poškodil. Na pomoc stropkovskému kostolu bola v rokoch 1876 a 1877 na území celého Uhorska medzi veriacimi vyhlásená zbierka na rozsiahlu opravu nielen farského kostola, ale aj kláštora.
V decembri 1945 po prechode frontu bol smutný pohľad na časť zničených domov a tiež na rímskokatolícky farský kostol. V ďalších rokoch sa dočkal kostol menších či väčších opráv, ktoré jeho vzhľad upravili do dnešnej podoby.
Ranobarokový hlavný oltár, ktorý vypĺňa celú šírku presbytéria, vyniká rozložitou dvojetážovou stĺpovou architektúrou, pestrou pozlátenou plastickou výzdobou a bohatstvom výtvarných diel. Rozmerné obrazy Poslednej večere a Immaculaty sprevádzajú početné plastiky v prvej i druhej etáži oltára. Vzájomná podobnosť s hlavným oltárom prešovského farského kostola (r. 1696) prezrádza, že majstri z tejto dielne vyhotovili aj monumentálny hlavný oltár v Stropkove pravdepodobne okolo roku 1700.
Bočné oltáre postavili až po polovici 18. storočia, čo sa odráža na architektonickom chápaní obidvoch oltárov. Oltár Panny Márie Škapuliarskej (z r. 1754) predstavuje už ďalšie vývinové štádium barokových oltárov so zjednodušenou, ale monumentálnou architektúrou. Oltár sv. Anny (z r. 1762) s volutovými pilastrami miesto stĺpov predstavuje už ďalšie architektonické a dekoratívne chápanie oltára typické pre rokokové obdobie. Obidva bočné oltáre a ich plastiky sú pravdepodobne dielom košickej dielne rezbára Jozefa Hartmana. Každý zo stropkovských oltárov predstavuje teda osobitný typ oltárnej architektúry a spolu vytvárajú pôsobivý a veľmi poučný celok.
Jeho vertikálne orientovanú architektúru tvorí dvojica stĺpov a dvojica okrajových pilastrov a vysoký nadstavec s pilastrami, ktoré nesú prehnutú a zalamovanú ukončujúcu rímsu. Na rovnom retábule, ktoré zvierajú stĺpy pilastre, je ústredný obraz Madony od košického maliara Henricha Schwiezera a nad ním obraz Zvestovania Panny Márie. K milostivému obrazu Panny Márie sa vzťahujú aj sprievodné plastiky sv. Jozefa, Jakuba a dvoch archanjelov Michala a Gabriela pri ústrednom obraze v nadstavci sochy dvoch anjelov s textovými stuhami na oslavu Panny Márie Škapuliarskej.
Ústredný obraz obdĺžnikového formátu zobrazuje Madonu oblečenú do nádherného purpurového a modrého rúcha zdobeného vyšívanými zlatými ružami. Na rukách drží nahého Ježiška, ktorý sa láskyplne vinie k svojej Matke a lícom sa dotýka jej líca. Intímny vzťah matky a dieťaťa premietol autor do nebeského prostredia. Postavy akoby vystupovali z tmavých oblakov, za ktorými sa otvárajú nebesia. Ilúzie nadprirodzeného prostredia umocňujú postavy anjelikov nesúcich atribúty Panny Márie. Slávnostný ráz výjavu dodáva zlatá lúčovitá svätožiara okolo hláv obidvoch postáv a zlaté korunky, ktoré obetovali vďační darcovia, aby sa zvýraznil kráľovský pôvod obidvoch postáv a ich kráľovská hodnosť v prirodzenom i nadprirodzenom poriadku. Atmosféra obrazu pripomína výjav zobrazený na votívnej tabuli (z r. 1675). Azda sa nebudeme mýliť, ak vyslovíme domnienku, že naznačenie tejto atmosféry si žiadal vtedajší zemepán opierajúci sa možno o rodinnú tradíciu, že sa ich predkovi zjavila Panna Mária. Kompozícia hornej časti Madony je veľmi príbuzná, ba možno povedať, že je replikou obrazu Madony z bočného oltára v kostole sv. Margity v neďalekom Zborove (z r. 1691) zakrytého príkrovom, ktorú môžeme považovať za veľmi vzdialenú ozvenu slávnej vladimírskej ikony.
Bočný oltár sv. Anny je ojedinele významné dielo slovenského rokoka. Dominantným prvkom interkolumnia je oválny obraz sv. Anny v štylizovanom akantovom ráme. Hlavné nosné prvky predstavujú volútovo dekorované lizény po stranách obrazu. Lizény sú zakončené prehnutou volútovou rímsou. V nadstavci sú umiestnené dve kartuše so šlachtickými erbami. Nadstavec je zakončený rokajovým baldachýnom a vázou. Po stranách sú sochy rímskeho cisára Konštantína a sv. Heleny. Na volútových rímsach sú dve postavy kľačiacich anjelov. Sochy k oltáru vyhotovil roku 1760 Jozef Hartman z Košíc. Na zadnej strane oltára bol vraj kedysi nápis, že oltár zhotovil roku 1763 rezbár Ján Placho a stolár Andrej Ambruš v Prešove. V oválnom obraze je zobrazená sv. Anna s manželom a malou Máriou. Predtým tam bol motív ukrižovania.
V súčasnosti ustálený názor zaraďuje náš kostol do 14. storočia. Po hĺbkovom architektonickom výskume ho možno posunúť o pár desaťročí skôr. Odkrytím staršieho pastofória, no najmä sedýlie v presbytériu kostola sa jeho datovacie znaky dajú porovnať s tvaroslovím konca 13. storočia existujúcich kostolov na Slovensku. Po tomto výskume už máme kompletný prehľad o stavebnom vývoji kostola a jeho rozsahu. Šokujúce je však zistenie, že kostol bol stavaný naraz v rozsahu presbytéria i trojlodia. Na tú dobu to bol v Stropkove nesmierne veľký kostol. Takúto hypotézu sa doposiaľ neodvážil nikto vysloviť To však potvrdzuje predošlú domnienku, že po kolonizácii Stropkova sa tu začalo s výstavbou veľkého mesta.
Zámerom obnovy kostola je jeho celkové ozdravenie (odstránenie postupujúcej degradácie muriva od zemnej vlhkosti) a prispôsobenie jeho úžitkových vlastností dobe (podlahové vykurovanie a nová liturgia) a očistenie od nevhodných novodobých stavebných „nánosov“ (priznanie zakrytých tvaroslovných architektonických prvkov). Pri obnove kostola sú uplatňované najnovšie poznatky a materiály smerujúce k záchrane pamiatky.
Pred terajším prieskumom boli hrobky otvorené niekoľkokrát. Kostry nebožtíkov sa našli rozhádzané a zmiešané spolu s nerozloženým šatstvom, obuvou a pozostatkami drevených truhiel. Koniec koncov všetko sa javí tak, že v Stropkove boli aj zemepáni chudobní.
Pri čistení hrobiek sa našli menšie nálezy. Tie sa stali exponátmi múzea, ktorého zbierkový fond sa takto postupne dopĺňa. Konkrétne sa našiel jeden polámaný keramický medailónik, ktorého obruba sa už zrejme rozpadla. Časť z neho chýba, no aj tak na jeho reliéfe zreteľne vidieť krásnu polychrómovanú Venušu s vejúcim závojom v povetrí. Ďalej tu bol nájdený prívesok v tvare iniciálov „HS“ a kríža. Je to zrejme šifra mena nebohej dámy. Jeho povrch je zložený z drobných sklíčok zaliatych do mosadze. Ďalší prívesok tvorí jednoduchý dvojramenný medený krížik, na ktorom spomedzi rozšírenej medenky vykúka nejaké písmo. Posledným nálezom z hrobky je jeden pozlátený gombík v tvare rotujúcej šišky. Okrem toho už v samostatnom hrobe pod podlahou sa našlo šesť ľahučkých medených guľatých gombíkov.
Pozostatky nebožtíkov sú tak ako samotné hrobky staré sto až tristo rokov. Toto datovanie je nepochybné a pre historikov nemá väčší význam. Napriek tomu archeológ bral na expertízu kosti zo samostatných hrobov aj hrobiek, ako aj drevo z rozložených schodiskových stupňov. Hroby by sa stali zaujímavými, keby ich vek siahal pred obdobie založenia samotného kostola. Z uskutočneného rozsahu sond sa takýto prípad nevybadal.
Hrobky č. 1 a 2 boli uzavreté v podlahe formou možnosti príležitostného vstupu do ich útrob. Hrobka č. 3 bude vyriešená v ďalšej stavebnej etape, pretože je sprístupnená z exteriéru. Všetky podpodlahové nálezy, teda aj hrobky, sú spoľahlivo zdokumentované zameraním, zakreslením, nafotením a nafilmovaním. Pre bežné oboznámenie sa záujemcu s odkrytými objektmi je to postačujúce. Hrobky sú skromne vybavené bez sarkofágov či iných zaujímavejších architektonických detailov hodných turistického obdivu. Napokon nie je nám známa tu pochovaná významnejšia osobnosť nejako spätá so Stropkovom. Schodišťové riešenie sprístupnenia hrobiek bolo vylúčené veľkým plošným nárokom schodiska a centrálnej polohy hrobiek v pôdoryse kostola. Také riešenie by bolo na úkor úžitkovej plochy kostola a obmedzovalo by jeho liturgickú prevádzku.
Po ukončení rekonštrukčných prác bol farský kostol konsekrovaný dňa 14.7.2001 košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom.
Spracované podľa: BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov: monografia mesta. 1. Vyd. Martin : Gradus, 1994. 319 s. ISBN 80-901392-5-6.
Na základe doteraz získaných informácií môžeme povedať, že v 14. storočí uprostred hradného areálu stál murovaný sakrálny kamenný objekt v rozsahu dnešného presbytéria gotického kostola. Toto zemepánske mestečko už v 15. storočí malo vo svojom erbe sv. Annu s Pannou Máriou.
Z pôvodných budov hradu sa zachoval hradný palác, ktorý bol začiatkom 18. storočia prestavaný na barokový kaštieľ. Hradná kaplnka sa neskôr stala základom presbytéria dnešného kostola a bývalá colná veža sa stala kostolnou vežou.
Terajší farský kostol s halovým trojlodím vznikol pravdepodobne až koncom 15. storočia, ale vojnové udalosti v 17. storočí boli príčinou, že sa ani gotický kostol Tela Kristovho v Stropkove nezachoval v pôvodnom stave. Prestavbu datuje pamätná tabuľa s letopočtom 1675 umiestnená na fasáde veže. Na tabuli je reliéf muža v brnení, ktorému sa zjavuje Madona v oblakoch. Postava rytiera zobrazuje jedného z vtedajších zemepánov, Štefana alebo Žigmunda Peteho. Výjav vyjadruje buď vďaku za pomoc v bojoch, alebo prosbu o pomoc v budúcnosti, a bola aj prejavom zasvätenia Stropkova Matke Božej.
Svetskí patróni vo veľkej miere udali smer patrocínia farského kostola. Od roku 1749 je kostol zasvätený Božiemu Telu. Otázku patrocínia spred roku 1749 ponechávame otvorenú, aj keď je tu domnienka, že pôvodne bol kostol zasvätený sv. Anne.
Žigmund Pete ako svetský patrón kostola spolu s pátrom Filipom, generálom Kongregácie Najsvätejšej Trojice Rádu karmelitánov, založili pri stropkovskom kostole Bratstvo blahoslavenej Panny Márie Škapuliarskej, ktoré roku 1669 (11. 5. 1669) schválil bulou pápež Klement IX.
Z roku 1518 poznáme aj prvého známeho stropkovského farára Michala. Ďalšia správa, ktorou je nám známy kňaz, ktorý spravoval veriacich, je okolo dátumu 30. 11. 1545. Vtedy bardejovská mestská rada žiada Stropkovčanov, aby jej prepustili svojho farára Andreja do ich poddanskej dediny Richvald. Bol to doteraz druhý známy dušpastier Stropkova. V dôsledku reformácie 14. 6. 1598 správcom stropkovského kostola bol protestantský kňaz Valentín Sis a 28. 10. 1601 Valentín Poliak (pravdepodobne ide o jednu a tú istú osobu, len rozlične zapísanú).
Roku 1622 komisár uhorskej provincie františkánov a gvardián stropkovského kláštora uzavreli s Peteovcami dohodu, podľa ktorej sa františkáni zaviazali, že budú spravovať stropkovskú faru. Otcovia františkáni odvtedy plnili funkciu stropkovských farárov a stali sa novým duchovným i kultúrnym fenoménom v živote mestečka. Jeho farármi a správcami farnosti boli až do roku 1767 františkánski pátri.
Roku 1766 sa spolumajitelia Stropkova – svetskí patróni farského kostola v dohode s mešťanmi a jágerským biskupom rozhodli odovzdať správu stropkovskej farnosti svetským kňazom. Dňa 25. 1. 1767 bol do správy stropkovskej farnosti po viac než poldruha storočia uvedený znovu svetský kňaz Michal Novák, predtým farár v Dobrej. Dňa 16. 7. 1773 bola vizitácia jágerským biskupom Karolom Esterházim. Farárom bol 49-ročný Ján Nepomuk Frič z Ružomberka bez kaplána.
Ďalší známi kňazi boli:
Potom bola fara 16 mesiacov vakantná a spravoval ju vždy gvardián františkánskeho kláštora. Boli to:
Ďalší správcovia:
Dňa 26. januára 2000 bol farský kostol v Stropkove dekrétom určený za chrám, v ktorom môžu veriaci získať jubilejné odpustky pri splnení vzťažných podmienok predpísaných Apoštolskou stolicou. Prvoradý cieľ Jubilea 2000 bol posilnenie viery a svedectva kresťanov.
Farský kostol musel byť pre rekonštrukciu zatvorený. Na základe žiadosti vtedajšieho dekana-farára v Stropkove dp. Pavla Kaminského bol kláštorný kostol v Stropkove dekrétom určený za chrám, v ktorom môžu veriaci získať jubilejné odpustky.
Po ukončení rekonštrukčných prác bol farský kostol dňa 14. 7. 2001 košickým aricbiskupom-metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom za hojnej účasti Božieho ľudu konsekrovaný.
Dňa 14. 7. 2011 na 10. výročie konsekrácie kostola, za pôsobenia vtedajšieho farára - dekana dp. Jána Šveca Bilého, povýšil košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober farský kostol Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove na Diecéznu svätyňu a v homílii naznačil jej poslanie: "Táto novovyhlásená svätyňa bude odo dnes pozývať všetkých, ktorých sužuje vlastná hriešnosť, nedokonalosť, stres zo zháňania sa za zbytočnosťami a bude všetkým na širokom okolí už z diaľky pripomínať, že jedine Boh dáva ľudskému životu plnosť zmyslu. Obsah novodobých chrámov obchodu, chrámov vedy či biznisu sa ani zďaleka nevyrovná tomu, čo ukrývajú svätyne živého Boha. Náš národ a naša spoločnosť potrebuje takéto pripomienky Božej lásky a zmyslu ľudského života. Poučme sa aj z minulosti. Veď predsa všetky veľké kultúry zeme zanikli, akonáhle sa peniaze stali dôležitejšie ako náboženstvo, alebo egoistické Ja sa stalo silnejšie ako spoločenstvo a rodina. Táto svätyňa nám bude ešte hlasnejšie pripomínať: Láska na spôsob Božej lásky je kľúčom k vydarenému životu, je kľúčom k pokoju v srdci, v manželstve, v rodine i v spoločnosti a medzi národmi! Človek potrebuje okamihy a miesta vnútorného návratu a Božej blízkosti. Kto sa tu naplní pokojom a istotou, ten sa stane istotou – a tou pomyselnou „matkou“ pre iných."
Toho istého roku, v nedeľu 17. 7. 2011 pri slávnostnej odpustovej sv. omši, požehnal J. E. Jozef kardinál Tomko nový orgán vo farskom kostole Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove – v Diecéznej svätyni, aby slúžil na väčšiu česť a slávu Božiu.
„V tomto mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva máme v každodennom živote prežívať milosrdenstvo, ktoré Otec zosiela na nás od večnosti. Nechajme sa počas tohto jubilea prekvapiť Bohom. On nikdy neprestáva otvárať dvere svojho Srdca dokorán, aby nám zopakoval, že nás má rád a chce sa s nami deliť o svoj život." Toto píše pápež František v bule, ktorou vyhlásil mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Mottom roku, ktorý sa začne 8. decembra 2015 a skončí 20. novembra 2016, je myšlienka „Milosrdní ako Otec".
Porta sancta
Obrad začiatku jubilea spočíva v otvorení tzv. svätej brány. Je to brána, ktoré je otvorená iba počas Svätého roka, inak je zamurovaná. Svätú bránu majú všetky štyri hlavné baziliky Ríma: sv. Petra, sv. Jána v Lateráne, sv. Pavla za hradbami a Santa Maria Maggiore. Obrad otvorenia svätej brány symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti Svätého roku sa veriacim ponúka osobitná cesta smerom k spáse. Svätá brána na ostatných bazilikách bude otvorená po Bazilike sv. Petra. Z rozhodnutia svätého otca budú Brány milosrdenstva otvorené i vo všetkých katedrálnych chrámoch po celom svete, ako aj v iných chrámoch, ktoré na to špeciálne určí miestny biskup. Brána milosrdenstva je spojená s možnosťou získať mnohé milosti pri zachovaní stanovených podmienok.
Určeným chrámom s Bránou milosrdenstva v našej diecéze sa stal aj náš Pútnický kostol Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove
Svätý Otec František kvôli dôstojnejšiemu prežívaniu osláv jubilejného roka fatimských zjavení, v období od 27. novembra 2016 do 26. novembra 2017, obdaroval úplnými odpustkami všetkých veriacich. Získať ich môžu tí, ktorí:
K získaniu úplných odpustkov je potrebné, aby veriaci robili pravé pokánie a splnili obvyklé podmienky: svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca.
Zasvätenie farnosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie vykonal 9. 7. 2017 počas odpustovej slávnosti Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita.
Apoštolská Penitenciária na základe osobitného poverenia Najvyššieho Veľkňaza Františka a zároveň na znak láskavosti Svätého Otca udeľuje úplné odpustky za obvyklých podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca), toré budú môcť získať veriaci v opravdivej kajúcnosti raz za deň. Tie môžu získať aj pre duše v očistci na spôsob príhovoru za tieto duše počas svojej púte do košickej katedrály alebo do ktoréhokoľvek z kostolov v uvedenom zozname, ako je pripojený v žiadosti Jeho Excelencie arcibiskupa – metropolitu, a na tom mieste, pred relikviami svätých, ktoré budú putovať, aby boli predložené k úcte veriacich; buď počas liturgického slávenia konaného z dôvodu jubilea či pobožnosti, alebo sa budú aspoň na istý čas venovať nábožnému rozjímaniu spojenému s modlitbou Otče náš, Vyznaním viery, potom so vzývaniami Preblahoslavenej Panny Bohorodičky i svätých Košických mučeníkov. Nábožní veriaci, ktorým bráni pokročilý vek alebo ťažká nemoc, budú môcť rovnako získať úplné odpustky, ak odvrhnutím akéhokoľvek hriechu s úmyslom splniť, pokiaľ to bude čím skôr možné, tri obvyklé podmienky, sa pripoja nábožne pred nejakým obrázkom sv. Košických mučeníkov k sláveniam jubilea a obetujú milosrdnému Bohu svoje prosby a trápenia. Zároveň Penitenciária naliehavo žiada, aby sa diecézny penitenciár, katedrálny klérus, farári a kňazi splnomocnení patričnými spovednými fakultami, ochotne a vytrvalo podieľali na vysluhovaní sviatosti zmierenia a často prinášali chorým sv. prijímanie, kvôli ľahšiemu prístupu k Božej milosti sprístupnenej cirkevnou mocou kľúčov. Táto listina platí počas celého jubilejného roka sv. Košických mučeníkov. Ak je niečo, čo by sa tomu protivilo, vôbec neprekáža. Viac sa dočítate v našich aktualitách v tomto článku.
Relikvie sv. Košických mučeníkov si uctíme v našom chráme od 29. 5. – 1. 6. 2019
Spracované podľa: BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov: monografia mesta. 1. Vyd. Martin : Gradus, 1994. 319 s. ISBN 80-901392-5-6.
© 2025 www.antona.sk
