Bratia a sestry, cez prizmu tohto smutne – šťastného výročia by sme mohli povedať, že ľudstvo dnes parafrázovane volá do nebeských výšin: „Bože, máme problém!“ Máme problém s COVID-19, s mnohými smrteľnými chorobami a nešťastiami, máme problém so smrťou, s temnotami nášho ega, politickej a spoločenskej korupcie, zloby a hriechu v nás... Intenzita našich kajúcich modlitieb, prosieb a volaní bola ešte silnejšia v obradoch prázdnych kostolov na Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu, Veľkonočnú vigíliu a nedeľu. „Bože, priznávame, že máme na zemi problém...“, tak voláme...
Tak ako bol trom astronautom Apolla 13 nádejou precízne fungujúci personál riadiaceho strediska na Zemi, tak je našou nádejou obdivuhodná láska Trpiaceho, Zabitého a Zmŕtvychvstalého Krista. Jeho milosrdná láska – ON premáha smrť a hriech. ON prináša svetu nádej a potešuje ustráchaných vo Veľkonočné ráno: „Nebojte sa!“ (porov. Mt 28,10) ON je nádejou Veľkonočného rána i každého nášho nového rána... Na Veľkú noc nám silno znejú do duše slová žalmistu: „Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka. Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov... Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.“ ( porov. Ž 118, 8-9.22) Áno, „nie ste v tom sami...“ Kristus i dnes dokáže veľké veci ako to píše P. Milan Bubák: „Keď čítame veľkonočné príbehy, uvedomujeme si, že jednu vec majú spoločnú: žiaden nehovorí o tom, čo sa stalo s Ježišom, všetky však hovoria o tom, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí boli svedkami jeho prázdneho hrobu alebo stretnutia s ním.“ Bežiaci Šimon – Peter a Ján, plačúca Mária Magdaléna, ustráchaný Dvanásti, Emauzskí učeníci, pochybujúci Tomáš.... Hľa, čo sa s nimi stalo pri stretnutí zo Živým Kristom...!
Jedna mamička (neďaleko Prešova) zobrala začiatkom Veľkého týždňa svoje deti pri prechádzke vonku aj do kostola. Cez zatvorené mreže kostolnej predsiene videli deti zahalený kríž a jedno z detí sa pýtalo mamičky: „Aj Ježiško dostal také rúško, ako máme my? A aké je veľké! Už nezomrie, veď má rúško!“ JJJ Genialita detskej jednoduchosti vie pohladiť i dušu dospelákov. Naozaj stačí tak málo, uveriť Kristovi detsky jednoduchou vierou, aby sme zažili ľahkosť bytia: „Poďte ku mne všetci, čo sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. (porov. Mt 11,28) Nebuďme „nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť“ (porov. Lk 24,25n.) a On z temnôt života, z našich ľudských katastrof urobí nový, krásny ľudský príbeh. Príbeh, čo dosiahne až na vrchol večnosti s Ním.
Drahí bratia a sestry! Naše kostoly sú zatvorené a prázdne, ale vyprosujem Vám dokorán otvorené srdce pre klopajúceho Zmŕtvychvstalého Krista, ktorý premáha každú zlobu, nešťastie, smrť i hriech a dáva život v hojnosti. (porov. Jn 10,10)
-MK-
Požehnané a milostiplné Veľkonočné sviatky.