Na začiatku veľkého pôstu

Fašiangy sa skončili a už sme vo veľkopôstnej dobe. Na Popolcovú stredu (začiatok pôstu) liturgia obsahuje aj značenie popolom na čelách so slovami: „Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Je to dojímavý obrad, keď sa človek verejne priznáva k svojej hriešnosti a verejne dáva súhlas, že nastupuje na cestu pokánia, čiže obrátenia sa. Ježišovo „kajajte sa“ – to nie je len odporúčanie, ale rozkaz, ba dokonca až výstraha. Pán Ježiš otvorene hovorí: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“ (Lk 13, 3). Áno, nastal čas pokánia, čas návratu. Keď Adam v raji zhrešil, utekal pred Bohom. Skryl sa. Pán Boh ako dobrý otec ho hľadá a volá: „Adam, kde si? Vráť sa.“ To znamená vrátiť sa naspäť, kde sme nesprávne odbočili. A toto sa volá pokánie.

Robiť pokánie, vrátiť sa, to nie je jednoduchá záležitosť. Totiž hriech, do ktorého sa človek zamotal nás nechce pustiť. Podobne ako pavučina muchu, do ktorej sa zamotala a pavúk je už pripravený vycicať ju.  Ťažkosť návratu sa stupňuje aj tým, keď si človek na hriech navykne a hriech mu dokonca chutí. Návrat k nebeskému Otcovi je len cez Golgotu. Ona je miestom Božieho milosrdenstva, v ktorom naše hriechy hynú ako sneh pri jarnom slniečku. Pri pokání, čiže pri návrate z hriešnej cesty, je potrebné užívať prirodzené i nadprirodzené lieky. Predovšetkým je to modlitba, cez ktorú do seba nasávame Božiu silu. Potom je to čítanie Božieho slova – Biblie. Naozaj, v kresťanskej rodine nesmie chýbať kniha kníh – Biblia – Sväté písmo, ktoré sa dnes dá kúpiť už v každom kníhkupectve. Ďalší prostriedok, ktorý nám pomáha pri návrate je pravidelná nedeľná účasť na bohoslužbách. K tomu treba pridať aj prirodzené prostriedky: dobrovoľné skutky odriekania, sebazaprenia. Konkrétne: menej politiky i menej rozptýlenia; menej televízie a internetu; menej jedla, pijatiky a fajčenia; menej klebiet a viac stíšenia sa; menej zlosti a viac lásky. Veľmi sa odporúča, aby si v rodine navzájom navrhli konkrétne predsavzatia (manželka manželovi, deti rodičom a naopak) a aj ich kontrolovali. A tak si uľahčíme našu cestu pokánia, čiže návratu k lepšiemu.
Nastala svätopôstna doba, keď nebudeme počúvať len o našej slabosti a ošklivosti hriechu, ale aj o víťazstve nad ním. Tragédia nášho života by nespočívala v tom, že sme žili v pokušení, ale v neochote zvíťaziť nad ním. Víťaziť sa učme v malých veciach, aby sme dokázali zvíťaziť aj vo veľkých. Napríklad sv. František Saleský svojej sestre, ktorá s veľkým hrmotom vošla do izby a pýtala sa, čo má robiť, aby bola svätá, odpovedá: „Potichu zatváraj dvere.“

dekan

Na stiahnutie:

Škapuliar 3/2011

716 Kb