História farnosti

Na základe doteraz získaných informácií môžeme povedať, že v 14. storočí uprostred hradného areálu stál murovaný sakrálny kamenný objekt v rozsahu dnešného presbytéria gotického kostola. Toto zemepánske mestečko už v 15. storočí malo vo svojom erbe sv. Annu s Pannou Máriou.

Z pôvodných budov hradu sa zachoval hradný palác, ktorý bol začiatkom 18. storočia prestavaný na barokový kaštieľ. Hradná kaplnka sa neskôr stala základom presbytéria dnešného kostola a bývalá colná veža sa stala kostolnou vežou.

Terajší farský kostol s halovým trojlodím vznikol pravdepodobne až koncom 15. storočia, ale vojnové udalosti v 17. storočí boli príčinou, že sa ani gotický kostol Tela Kristovho v Stropkove nezachoval v pôvodnom stave. Prestavbu datuje pamätná tabuľa s letopočtom 1675 umiestnená na fasáde veže. Na tabuli je reliéf muža v brnení, ktorému sa zjavuje Madona v oblakoch. Postava rytiera zobrazuje jedného z vtedajších zemepánov, Štefana alebo Žigmunda Peteho. Výjav vyjadruje buď vďaku za pomoc v bojoch, alebo prosbu o pomoc v budúcnosti, a bola aj prejavom zasvätenia Stropkova Matke Božej.

Svetskí patróni vo veľkej miere udali smer patrocínia farského kostola. Od roku 1749 je kostol zasvätený Božiemu Telu. Otázku patrocínia spred roku 1749 ponechávame otvorenú, aj keď je tu domnienka, že pôvodne bol kostol zasvätený sv. Anne.

Žigmund Pete ako svetský patrón kostola spolu s pátrom Filipom, generálom Kongregácie Najsvätejšej Trojice Rádu karmelitánov, založili pri stropkovskom kostole Bratstvo blahoslavenej Panny Márie Škapuliarskej, ktoré roku 1669 (11. 5. 1669) schválil bulou pápež Klement IX.

Správcovia farnosti

Z roku 1518 poznáme aj prvého známeho stropkovského farára Michala. Ďalšia správa, ktorou je nám známy kňaz, ktorý spravoval veriacich, je okolo dátumu 30. 11. 1545. Vtedy bardejovská mestská rada žiada Stropkovčanov, aby jej prepustili svojho farára Andreja do ich poddanskej dediny Richvald. Bol to doteraz druhý známy dušpastier Stropkova. V dôsledku reformácie 14. 6. 1598 správcom stropkovského kostola bol protestantský kňaz Valentín Sis a 28. 10. 1601 Valentín Poliak (pravdepodobne ide o jednu a tú istú osobu, len rozlične zapísanú).

Roku 1622 komisár uhorskej provincie františkánov a gvardián stropkovského kláštora uzavreli s Peteovcami dohodu, podľa ktorej sa františkáni zaviazali, že budú spravovať stropkovskú faru. Otcovia františkáni odvtedy plnili funkciu stropkovských farárov a stali sa novým duchovným i kultúrnym fenoménom v živote mestečka. Jeho farármi a správcami farnosti boli až do roku 1767 františkánski pátri.

Roku 1766 sa spolumajitelia Stropkova – svetskí patróni farského kostola v dohode s mešťanmi a jágerským biskupom rozhodli odovzdať správu stropkovskej farnosti svetským kňazom. Dňa 25. 1. 1767 bol do správy stropkovskej farnosti po viac než poldruha storočia uvedený znovu svetský kňaz Michal Novák, predtým farár v Dobrej. Dňa 16. 7. 1773 bola vizitácia jágerským biskupom Karolom Esterházim. Farárom bol 49-ročný Ján Nepomuk Frič z Ružomberka bez kaplána.

Ďalší známi kňazi boli:

  • Michal Novák (1767 – 1769)
  • Ján Frič (1769 – 1788)
  • Martin Leporis (1788 – 1809)
  • Matúš Prochácka (1809 – 1827)

Potom bola fara 16 mesiacov vakantná a spravoval ju vždy gvardián františkánskeho kláštora. Boli to:

  • gvardián Lambert Kulich, Juraj Halás (1828 – 1837)
  • gvardián Gothard Ballai (začas roku 1837)
  • Jozef Surník (1837 – 1839) – zomrel na akési zranenie
  • Juraj Neumer (1839 – 1855) – zomrel ako 46-ročný na choleru 6. 8. 1855. Po jeho smrti spravovali farnosť asi rok otcovia františkáni.

Ďalší správcovia:

  • Michal Majlát (1856 – 1863)
  • Anton Kasanický (1863 – 1869)
  • Peter Degró (1869 – 1900) – staral sa o farnosť viac ako 32 rokov. Veľmi dbal o duchovné a materiálne povznesenie farnosti

Jubileum 2000

Jubileum 2000Dňa 26. januára 2000 bol farský kostol v Stropkove dekrétom určený za chrám, v ktorom môžu veriaci získať jubilejné odpustky pri splnení vzťažných podmienok predpísaných Apoštolskou stolicou. Prvoradý cieľ Jubilea 2000 bol posilnenie viery a svedectva kresťanov.

Farský kostol musel byť pre rekonštrukciu zatvorený. Na základe žiadosti vtedajšieho dekana-farára v Stropkove dp. Pavla Kaminského bol kláštorný kostol v Stropkove dekrétom určený za chrám, v ktorom môžu veriaci získať jubilejné odpustky.

Konsekrácia kostola

Po ukončení rekonštrukčných prác bol farský kostol dňa 14.7.2001 košickým aricbiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom za hojnej účasti Božieho ľudu konsekrovaný. 

Diecézna svätyňa

Dňa 14. 7. 2011 na 10. výročie konsekrácie kostola, za pôsobenia vtedajšieho farára - dekana dp. Jána Šveca Bilého, povýšil košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober farský kostol Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove na Diecéznu svätyňu a v homílii naznačil jej poslanie: "Táto novovyhlásená svätyňa bude odo dnes pozývať všetkých, ktorých sužuje vlastná hriešnosť, nedokonalosť, stres zo zháňania sa za zbytočnosťami a bude všetkým na širokom okolí už z diaľky pripomínať, že jedine Boh dáva ľudskému životu plnosť zmyslu. Obsah novodobých chrámov obchodu, chrámov vedy či biznisu sa ani zďaleka nevyrovná tomu, čo ukrývajú svätyne živého Boha. Náš národ a naša spoločnosť potrebuje takéto pripomienky Božej lásky a zmyslu ľudského života. Poučme sa aj z minulosti. Veď predsa všetky veľké kultúry zeme zanikli, akonáhle sa peniaze stali dôležitejšie ako náboženstvo, alebo egoistické Ja sa stalo silnejšie ako spoločenstvo a rodina. Táto svätyňa nám bude ešte hlasnejšie pripomínať: Láska na spôsob Božej lásky je kľúčom k vydarenému životu, je kľúčom k pokoju v srdci, v manželstve, v rodine i v spoločnosti a medzi národmi! Človek potrebuje okamihy a miesta vnútorného návratu a Božej blízkosti. Kto sa tu naplní pokojom a istotou, ten sa stane istotou – a tou pomyselnou „matkou“ pre iných."

Nový organ

Toho istého roku, v nedeľu 17. 7. 2011 pri slávnostnej odpustovej sv. omši, požehnal J.E. Jozef kardinál Tomko nový orgán vo farskom kostole Najsvätejšieho Tela Pána v Stropkove - v Diecéznej svätyni, aby slúžil na väčšiu česť a slávu Božiu.

 


Spracované podľa: BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov: monografia mesta. 1. Vyd. Martin : Gradus, 1994. 319 s. ISBN 80-901392-5-6.