Vlastným zakladateľom rehole Karmelskej bol blahoslavený Berthold z Kalábrie. Stalo sa tak okolo roku 1156, keď spomínaný Berthold v ťažkej bitke, veliac svojim vojakom sa dostal do beznádejnej situácie. Urobil sľub, že ak jeho vojsko zvíťazí, vstúpi do rehole. Tak sa aj stalo.

So svojimi desiatimi druhmi postavil domček na hore Karmelskej, kde sa týmto založil rehoľný rád Karmelitánov. Keď sa v roku 1251 začalo prenasledovanie tejto rehole, jej vtedajší najväčší predstavený Šimon Šok, prebdel veľa nocí v modlitbách, prosiac o pomoc Pannu Máriu, o odvrátenie hroziacej záhuby rehole jej tak verne oddanej. Bol vypočutý. Zjavila sa mu držiac v rukách sv. Škapuliar (do toho času ešte neznámy) a odovzdávajúc mu ho povedala: "Najúprimnejší syn môj! Prijmi tento Škapuliar rehole tvojej, ako znamenie môjho bratstva, pre Teba a pre všetkých Karmelitov, ako zvláštnu prednosť. Kto v ňom bohabojne zomrie, v ohni večnom horieť nebude. Hľa znamenie spasenia, spása v nebezpečenstvách, záväzok pokoja a zmluvy večnej".

Svätý Škapuliar môže prijať každý kresťan katolík a to od kňaza rehole Karmelskej, alebo od iného kňaza, ktorý je na to splnomocnený od predstavenstva rehole. Neprítomný nemôže byť zapísaný do bratstva sv. Škapuliara. Kto sv. Škapuliar prijme, ten ho má nosiť na ramenách, na lopatkách. Prvý Škapuliar má každý prijať od kňaza a to takým spôsobom, že v ten deň sa vyspovedá a prijme Sviatosť Oltárnu. Ďalej sa modlí na úmysel sv. Cirkvi, za kňazský stav a za pokoj na celom svete. Keď sa Škapuliar zoderie alebo stratí, treba mať pripravený iný, ktorý však má byť posvätený. Ak ho nemáme kde dať posvätiť, môžeme i neposvätený na ramenách nosiť, ale s tým, že prvý sv. Škapuliar sme dostali od kňaza.

Sv. Škapuliar, ktorý prijmeme má byť farby gaštanovej, hnedej, lebo tej farby je aj rúcho rehole Karmelitskej. Kto prijíma od kňaza sv. Škapuliar, obetuje sa blahoslavenej Panne Márii a modlí sa: "Ó, nasvätejšia Panna a Matka Božia Mária! Ja, biedny hriešnik hoci nie som hoden, aby som bol prijatý do počtu služobníkov Tvojich, jednako silne dúfam v Tvoju dobrotivosť, Tebe chcem horlivo slúžiť. Volím si Ťa dnes v prítomnosti svojho anjela strážcu za svoju Patrónku a Orodovnicu. A preto zaväzujem sa Ti dnes, že Ťa nikdy neopustím a o česť a chválu Tvoju skutkami sa usilovať budem. Preto, ó najsvätejšia Matka, prosím Ťa, prijmi ma za svojho syna (za svoju dcéru), stoj pri mne v každodennej potrebe a úzkosti, ukáž sa mi svojou milostivou Matkou, buď mi v tomto plačlivom údolí potešením cez celý čas môjho života, najmä v hodine smrti mojej. Ó, Mária, ozdoba rehole Karmelitánskej, ochráň ma svätým Škapuliarom pred všetkým zlom, za živa od všetkých úzkostí a po smrti doveď ma do večnej radosti. Amen."

Splnomocneným správcom bratstva sv. Škapuliara je vždy stropkovský farár.